František Herzáň, Tomáš Krajčí
…aj vďaka politikom a legislatíve SR…
Slovensko sa počas rokovaní ministrov v Bruseli pripojilo k Európskej charte pre vietor. Informoval o tom riaditeľ tlačového odboru ministerstva hospodárstva Peter Podstupka a Trend v článku T. Szmrecsanyiho.
Obsahom iniciatívy je zrýchlenie povoľovacích procesov, transparentnejšie prostredie na prípravu projektov veterných elektrární a aj záväzky členských krajín na vybudovanie nových kapacít počas rokov 2024 – 2026.
V súčasnosti členovia Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SAPI) pracujú na projektoch veterných elektrární s inštalovaným výkonom viac ako 1 100 megawattov v celkovej hodnote presahujúcej 1,4 miliardy eur. Pokiaľ by sa zrealizovali tieto projekty, mohli by ročne vyrobiť približne tri terawatthodiny elektriny, čo by stačilo na pokrytie napríklad ročnej spotreby 736-tisíc domácností.
Projekty veterných elektrární podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE stále brzdia administratívne aj iné bariéry. „Pritom veterné elektrárne sú aj cestou, ako znižovať závislosť od ruského plynu, čo bola jedna z výhrad agentúry Fitch pri rozhodnutí o znížení ratingu Slovenska,“ upozornila asociácia. Pristúpením ku charte podpisom Slovenska deklaruje záujem o podporu rozvoja veternej energie. Je (presnejšie bude) kľúčové, aby štát začal prijímať legislatívu a to nie len primárnu, ale aj sekundárnu. A hoci charta neznamená automaticky rýchlejšie povoľovacie procesy, je pozitívnym krokom ku tomu, aby vláda a príslušné ministerstvá zrýchlili a zjednodušili povoľovacie procesy pri výstavbe veterných elektrární. Podpísanie charty vítajú aj investori, ktorí sa už angažujú v tejto oblasti. Až 1,5 miliardy eur čaká na bankových účtoch namiesto toho, aby priniesli benefity…
ALE…
Príkladom číslo jedna je nový stavebný zákon, ktorý mal vstúpiť do platnosti v apríli 2024 a bol vo februári 2024 uznesením parlamentu preložený o rok na apríl 2024 s ďalšími úpravami. Inými slovami legislatívne zmeny sa zabrzdili. Hrozí odchod investorov. Experti na veternú energetiku sa zhodujú, že bude kľúčové, aby štát začal prijímať zákony, vyhlášky a nariadenia, ktoré umožnia investorom stavať projekty. Dnes investori len chystajú projekty a dopĺňajú stále nové a nové požiadavky. Ale stále sa nedokážu posunúť vpred.
Ďalším polienkom pod nohy je aj neprístupná atmosféra v oblastiach možných projektov, kde sa žiaľ zapájajú aj politicky exponované osobnosti, ktoré „dodávajú“ občanom podklady, ktoré vôbec neprajú realizácii projektov.
O vyjadrení nemenovaného pána poslanca na tému kysličníka uhličitého a Teplárne sa písalo pomerne veľa. Bola to bombastická teória environmentálnej záťaže, ktorá dostala do kolien všetkých odborníkov. Vlastní voliči a súkmeňovci z určitého politického zoskupenia zase jasajú a „úspešne rozširujú“ portfólio environmentálnych teórií, ktoré nás majú v čo najbližšom čase minimálne zadusiť.
Najnovšie sa obuli do veterných turbín, veterných elektrární, ktoré sú najrozšírenejšie nie len v Nemecku, ale aj v ďalších vyspelých krajinách a najbližšie v Rakúsku. Keďže ide o výrobu elektriny a elektrické rozvody, okamžite sa „našla súvislosť“ medzi asi dvojnásobným obsahom izolačného plynu, hexafluorid sírový ( SF6 ) v ovzduší v oblasti Nemecka oproti ostatnej Európe. Uvoľňuje sa z veterných turbín a ničí ovzdušie. Pripúšťame, ale keby sa trošku lepšie poradili s pánom Googlom, zistia zaujímavé fakty, na ktoré veterné turbíny nemôžu mať žiadny vplyv. Naviac „hrozia“ aj elektro statické polia pod turbínami a nedajbože, aby sa utrhol list turbíny a naviac aj hluk! Asi preto sú celé polia v Rakúsku veterných turbín…
Samozrejme, že veríme, že je to len prechodný jav!
Zdroje: TASR.sk; Szmreczányi, T.: TREND 1/2024; Šeďo, J.: blog.sme.sk; grafika: unsplash;
